"Sedel som v kresle pred telkou uprostred obývaçky, unavený po dlhom a vyçerpávajúcom dni. Pomaly som zaçal podriemkávaď. Zvuky a pocity mi zaçali splývaď v jedno... telka... dom... a zrazu som zaçul tiché naîăapovanie!

Niekto bol pred dverami. Poçul som zaîkrípanie a niekoho ako beůí preç.... cak-cak-cak ... BÚÚÚM!!! Dvere vyhodené z verají pristáli neđaleko mńa. Niekto sa zrejme snaůil dostaď ma ůivého...

Dobre som vedel kto to bol. Preç sú tie dni, keđ sme boli iba zvedaví Çi existuje ůivot mimo náîho solárneho systému.
Zvykli sme si na nich.
Zrazu sme boli nová civilizácia, mali sme nový ůivot a nových priateăov. A predsa, nemohol som sa zbaviď zvláîtneho pocitu, ůe jedného dńa ma vezmú, tak ako uniesli mnohých iných . Samozrejme, neexistoval ůiadny dôkaz, ale skutoçne som sa nechcel dostaď na zoznam "zmiznutých bez stopy".

Pokúsili sa ma poloůiď na podlahu. Zaçal som sa biď, no môj odpor skonçil bolestivým úderom do hlavy.....
....znovu som sa prebral aů v aute.
Naîďastie, moji únoscovia si nevîimli, ůe som sa prebudil. Zvrieskol som a pokúsil som sa niekoho kopnúď. Bol som fakt vydesený.
Podarilo sa mi priîkrtiď îoféra, ktorý vzápätí stratil kontrolu nad autom. Ale v tom istom okamůiku sa pred nami zjavili zvodidlá a za nimi nekoneçná priepasď. Ihneđ som zaçal ăutovaď, ço som urobil, a uvedomil si, ůe o malú chvíăku budem mčtvy. Napadla ma myîlienka, ůe keby som nebol odporoval, mohol som eîte chvíăku ůiď. Aj keđ na vzdialenej planéte....

....ale moje myîlienky boli preruîené, pretoůe, hocako to smieîne znie, auto sa zmenilo na kozmickú lođ s oslnivými svetielkami a revúcim motorom. Zamierili sme von z priepasti a potom do vesmíru.
Jediná vec, na ktorú si dokáůem spomenúď je, ůe sme pristávali za tuhého boja....
.....bolo to hrozné. Pád, náraz, mnoůstvo úlomkov, rachot, výkriky, zvuky trieîtenia a vîetko bolo na márne kúsky. Vyplazil som sa z trosiek, a uvidel, ůe z mimozemîďanov vytekala nejaká zvláîtna, odporne zapáchajúca tekutina.
Vîimol som si zariadenie podobné komunikátoru, vydávajúce rozliçné zvuky a cvrlikanie. No vîetko to bola len nezrozumiteăná kakofónia zvukov.
Nevydrůal som tú hrôzu a omdlel.....

....uplynuli hodiny, ba moůno aj dni. Zrazu nieço uchopilo vrak kozmickej lode, vytiahlo ho to hore, stále so mnou na palube, a odnieslo na odporné,hnusné miesto. Vyzeralo to ako skládka.
Moůno si mysleli,ůe som mčtvy a proste ma odhodili ako handrovú bábiku, medzi odpadky, îpinu a smeti. Stal sa zo mńa Escapee - ale bol som jediný?

A toto bol zaçiatok tak, ako si ho pamätám."

Daniel White